Obec Košický Klečenov rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

História

Obec Košický Klečenov sa nachádza asi 25 km východne od Košíc pri ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 324 metrov. S Košickým Klečenovom splynula aj dedina Borda, ktorá má nadmorskú výšku 370 metrov. V hornatom obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 290 do 659 metrov.

Vývoj obce

Prvú písomnú zmienku o obci Košický Klečenov poznáme z roku 1384. Podľa nej bola dedina v majetku Jána, syna Petheucha zo Svinice ešte pred jeho smrťou. Potom, ešte pre rokom 1384, kráľovná Alžbeta darovala Jánove majetky päťkostolnému biskupovi Valentínovi. Písomná zmienka z roku 1390 pojednáva o ďalšej zmene vlastníckych pomerov, keď z poverenia kráľa Žigmunda Luxemburského Košický Klečenov prešiel spolu s celým panstvom Svinica do majetku Peréniovcov. V roku 1427 sa Košický Klečenov spomína ako vyvinutá dedina. V tom čase mala 10 port. Porta je brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. Vtedy sa nepočítali obyvatelia, ale porty. Všeobecne sa dnes ráta s tým, že v jednej takejto usadlosti žilo minimálne sedem ľudí (včítane služobníctva hospodára), takže v danom roku žilo v Košickom Klečnove minimálne 70 obyvateľov. Potom nastala zmena, kedy sa obec zmenila na malú osadu, prípadne možno i na čas zanikla. V rokoch 1552, 1553, 1564 a 1565 tu totiž nebola ani jedna porta. Pokiaľ tu ľudia žili, tak len v chudobných malých domoch, nenachádzalo sa tu žiadne hospodárske sídlo. Ešte v roku 1564 patrila obec Peréniovcom, ale svadbou ich dcéry Alžbety s Františkom Drugethom prešla do majetku Drugethovcov z Humenného. Práve v tom čase môžeme vidieť zmeny v osídlení, pretože podľa záznamu z roku 1570 tam stáli už tri porty (hospodárske usadlosti) a žili dvaja želiari. V roku 1598 tu stálo deväť domov. V roku 1601 prešiel Košický Klečenov do vlastníctva panstva Trebišov. V tom čase sa uvádza, že obec bola rusínska – pravoslávna. Je teda možné, že nové obyvateľstvo a tu usadilo na základe valaského práva. Daňové záznamy z roku 1630 uvádzajú, že Košický Klečenov zaplatil daň za pol porty od gazdov i želiarov. V tom čase to teda bola iba malá osada. Aj v roku 1720 tu existovalo iba päť domácností, ale v roku 1722 ich už bolo jedenásť. Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa v dedine rozprávalo prevažne po slovensky. Záznamy z roku 1822 dokladujú, že sa v Košickom Klečenove nachádzalo už 28 domov, v ktorých žilo 222 obyvateľov. Z poľnohospodárstva sa venovali najmä pestovaniu ovsa a živili sa tiež ako furmani. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa až 93,8 % obyvateľov hlásilo ku Slovákom.

DARGOV - areál pamätníka Oslobodenia a víťazstva

Pri oslobodzovaní našej vlasti , koncom novembra 1944 prenikli jednotky Sovietskej armády do oblasti Ondavskej nížiny a k rieke Ondave, ktorú prekročili na niekoľkých miestach. Tu, na prelome Dargovského priesmyku, sa koncom roku 1944 a začiatkom roku 1945 vytvoril základ jedného z víťazných bojov Sovietskej armády za našu slobodu.  Sedem týždňov trvajúce boje vojsk 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu pod vedením generálplukovníka Grečka o prechod cez Dargovský priesmyk sa svojou intenzitou rovnajú bojom pri prechode cez Karpaty. 17. januára tieto vojská vyhnali nemcov z obranných pozícií a zvíťazili v boji o Dargovský priesmyk. Vyše 20 000 vojakov Sovietskej armády tu položilo svoje životy. Víťazstvo sovietskych vojsk v Dargovskom priesmyku a vďaka ľudu východného Slovenska za oslobodenie, symbolizuje pamätník Oslobodenia a víťazstva, odhalený v roku 1955 na počesť 10. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Súsošie je dielom akademického sochára Vojtecha Löfflera z Košíc a symbolizuje zvítanie sa sovietskeho samopalníka s východoslovenským robotníkom a roľníkom. Pamätná sieň bojovej slávy, ktorá umocňovala neobyčajné zážitky všetkých návštevníkov je momentálne neprístupná verejnosti.

Kúpele Borda

Východným smerom od osady Borda vo vzdialenosti asi 1 km v roku 1893 vznikli vyhľadávané kúpele na liečenie reumatických chorôb na báze údajne výdatného prameňa, ktorého voda bola veľmi chutná s ľudovým názvom „Zdravá voda“. Ľudia z blízkeho okolia ju radi pili a až do založenia kúpeľov ju nosili domov kde ju zohrievali a v nej sa aj kúpali, pričom mnohí sa po krátkej dobe aj vyliečili. Po týchto skúsenostiach tu vznikli koncom 19. storočia malé kúpele ba liečenie reumatických chorôb. Zachytená voda z miestnych prameňov sa umelo ohrievala a poskytovala liečebné kúry v 15 vaniach. Počas II. svetovej vojny boli kúpele zničené a zanikli. V roku 1951 tu bola zriadená lesnícka škola. Neskoršie v 60- ich rokoch tu bolo vybudované rekreačné stredisko Východoslovenských železiarni Košice. V súčasnosti sa tu nachádza Saleziánske animačné mládežnícke stredisko. Usporadúvajú sa tu duchovné cvičenia pre novomanželov a rekreácia pre sociálne slabšie rodiny. Celý komplex sa nachádza v nádhernom tichom lesnom prostredí s kvitnúcimi lúkami.

Hrádok - relikt podmorskej sopky

Tí, ktorí by chceli obdivovať geologické fenomény môžu navštíviť jedinečnú geologickú raritu v našej republike - relikt podmorskej sopky. Nachádza sa severozápadne od obce Košický Klečenov na mytologicky výraznej vyvýšenine. Na jej severozápadnej strane sú v početných odkryvoch viditeľné vulkanické tufy, ktoré tvoria relikt podmorskej sopky. Je zachovaný aj prívodný systém sopky vyplnený andezitom.

Genéza názvu

1384 – Kelenche
1397/1045/1427 - Kelechen
1430 - Kelenthe
1430/1431 - Keleczen
1487/1513/1552/1570 – Kelechen
1773 – slovensky: Klecženow, nemecky: Kleschenwetz, maďarsky: Keleczény
1786 – Klečenow
1808 – slovensky: Klečenow, maďarsky: Kelecsény, rusínsky: Kliscenov
1851 – Kleczenow
1908 – Kľečenou
1948 – Košický Klečenov

Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Branislav Varsik: Osídlenie košickej kotliny

Borda

Dnešná osada Borda, patriaca do administratívnej a politickej obce Košického Klečenova, vystupuje v stredoveku ako samostatná dedina. Po prvý raz sa o nej dozvedáme r.1384, keď po smrti Jána, syna Petheucha zo Svinice, pripadlo svinické panstvo, ku ktorému patrila aj Borda, Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzným.
Vtedy sa uvádza ako possessio Bardafalua, teda ako dedina, čo sa vyjadruje v jej názve označením „falva“. Za portálneho súpisu Abaujskej stolice r.1427 patrila Bordafalwa Mikulášovi z Perína a bolo tam 10 port. Roku 1430 a 1431 sa uvádza tiež v rukách pánov z Perína. Ešte aj v r.1487 vystupuje Borda ako dedina s ostatnými dedinami na okolí, ale viac sa už o nej nedozvedáme. V portálnych a decimálnych súpisoch z druhej polovice XVI. storočia sa už obec vôbec neuvádza. Vyľudnila sa teda podobne ako vedľajší Košický Klečenov, ale kým Košický Klečenov sa niekedy v r. 1566-1570 opäť osídlil, zatiaľ k osídleniu Bordy v XVI. storočí už nedochádza. Rovnako tak neuvádza ani súpis domov Abaujskej stolice z r.1598, ani v urbári trebišovského hradného panstva z r.1601, kde sa podrobne uvádzajú poddaní všetkých dedín patriacich k niekdajšiemu svinickému panstvu. Borda sa musela opäť osídliť niekedy v druhej polovici XVIII. storočia a r.1808 vystupuje ako majer (praedium Borda). V matrike evanjelickej cirkvi vo Vyšnej Kamenici sa uvádza k r.1805 ako Borda. Aj r.1851 sa spomína Borda ako majer a bolo tam vtedy 30 obyvateľov r.katolíkov, 5 lut. 1 kalv. a 3 židia. Za sčítania ľudu r.1900 patrila Borda ku Košickému Klečenovu , ktorý vystupuje pod úradným maďarským názvom Kelecsényborda.


Borda sa uvádza v dokladoch takto:

  • r. 1384 Bardafalua
  • r.1427 Bordafalwa
  • r.1430, 1431 Bordaswa
  • r.1487 Bordafalwa, maď. praedium Borda
  • 1851 Borda
  • 1868 majer a potok Borda

Zo stredovekých dokladov je vidieť, že maďarský názov Bordafalva a označenie „falva“ v názve jasne ukazuje, že názov pochádza od os.mena, poukazujúc pritom na lašské priezviská Borda, Burda, ako aj na lašské apelatívum bur, bura, burda (silák) . Treba konštatovať, že pri prechode miestnych názvov slovanského pôvodu do maďarčiny sa pôvodné slovanské „u“ menilo v maďarčine na „o“. Inak sa maďarské slovo borda vo význame „brdo“ maďarskí filológovia tiež odvodzujú zo slovanského slova „brdo“. Maďarské názvy Borda pre vrchy vznikli tiež zo slovanského názvu Brdo – hora so skalnatým, prerušovaným hrebeňom. Pôvodné obyvateľstvo Bordy v stredoveku bolo istotne také ako v susedných dedinách v Nižnej Kamenici a Košickom Klečenove, pretože tieto názvy sú jasne slovanského pôvodu, rovnako ako Borda. Borda sa v XVI. stor. vyľudnila a až kedysi v druhej polovici XVIII. stor. bola znovu osídlená. Kontinuita pôvodného obyvateľstva sa tu teda nezachovala ako ani pôvodný slovenský názov. Nové slovenské obyvateľstvo, ktoré sa sem dostalo v XVIII. storočí, prevzalo zo starého úradného maďarského názvu už len prvú časť názvu Borda, teda bez označenia „falva“. V súčasnosti tu žije 54 obyvateľov v 18-tich domoch.